03
November
2017
|
16:37
Europe/Bratislava

Čo si myslí Európa: Aký bude mať technológia vplyv na pracoviská

Optimistický pohľad na výhody vynárajúcich sa technológií na pracoviskách v Európe by nemal byť neodôvodnene uspokojujúci

 

Predstavte si budúcnosť, kde je masová výroba nahradená hyper-lokálnou tlačou, kde obyvatelia využívajú pokročilú technológiu, aby zabránili chorobám vo vlastných domovoch, kde sa konajú virtuálne stretnutia prostredníctvom hologramov, keď vzdialení pracovníci spolupracujú na pracoviskách zajtrajška. Táto budúcnosť je oveľa bližšie, ako si možno myslíme. Vízia budúcnosti nie je ríšou fantázie, ale vynárajúcou sa realitou, ako ukázal nedávny výskum spoločnosti Epson skúmajúci predstavy európskych vedúcich pracovníkov a zamestnancov o pracoviskách budúcnosti. Viac ako polovica (57 %) európskej pracovnej sily v rámci odvetví, vrátane zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, maloobchodu a výroby verí, že priemyselné a organizačné modely technológia naruší a 6 % je presvedčených, že ich pracovné pozície do 10 rokov už nebudú existovať. Bude teda budúcnosť beznádejná?

Pozitívny pohľad na zmenu

Napriek veľkým prevratom, ktoré sa očakávajú od nových technológií, 64 % európskych pracovníkov vyjadrilo pozitívne postoje k budúcnosti, ktorú predpovedalo 17 futurológov a odborníkov na priemysel. Samotný optimizmus však nebude stačiť. Pozitívna premena v priemysle si bude žiadať organizácie odhodlané priniesť zmenu. Len 14 % zamestnancov považuje svoje organizácie za „vynikajúce“, pokiaľ ide o monitorovanie nových technologických pokrokov a iba 28 % verí, že ich organizácie sú obzvlášť dobré v oblasti zavádzania nových technológií. Pri riešení tejto výzvy by si organizácie mali byť vedomé výrazných starostí, ktoré trápia zamestnancov. Celkovo 75 % opýtaných verí, že výsledkom technológie bude nižší počet zamestnancov. Počty sa výrazne líšia podľa krajín. Španielskí zamestnanci mali najväčšie obavy, pričom 8 z 10 predpovedalo pokles zamestnancov. Zamestnanci v Nemecku boli výrazne menej pesimistickí – 67 % malo obavy z takéhoto vplyvu. Keďže Španielsko má aktuálne druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti v EÚ1 a Nemecko zas druhú najnižšiu, je pravdepodobné, že pracovné prostredie zohralo istú úlohu v relatívnom optimizme zamestnancov.

Optimizmus podľa odvetvia

Rozdiely medzi jednotlivými odvetviami ukázali rovnako zaujímavý trend. Výrobné odvetvie bolo prekvapivo optimistické, keďže 75 percent pracovníkov očakávalo posun k lokálnejšiemu modelu výroby a 55 % očakávalo, že úroveň zamestnanosti zostane rovnaká alebo sa zvýši. Pri výraznom očakávanom vplyve 3D tlače na samotnú výrobu to bol veľmi zaujímavý pohľad na pozitívne vnímanie pracovníkov. V sektore vzdelávania však boli opýtaní menej optimistickí. Vyjadrili isté obavy týkajúce sa vplyvu výraznejšieho využívania technológii pri vzdelávaní na zapamätanie si vedomostí, ale aj obavy týkajúce sa faktorov, ktoré by mohli obmedzovať odovzdávanie vedomostí. Pracovníci v sektore vzdelávania vnímajú najväčšie hrozby pre vzdelávanie budúcich generácií vo financiách, vzdelaní učiteľov a zastaranej technológii. 61 %pracovníkov v sektore vzdelávania je presvedčených, že učitelia nie sú vybavení tak, aby mohli u študentov rozvíjať zručnosti, ktoré budú potrebovať pri využívaní technológie v nadchádzajúcom desaťročí. V rámci tohto seriálu sa tejto myšlienke budeme ďalej venovať. Čo sa môžeme naučiť z očakávaní európskych pracovníkov? Hoci v mnohých ohľadoch nemôžeme byť spokojní, táto zmena prichádza a zdá sa, že ju sprevádza reálny optimizmus týkajúci sa transformácie, ktorú prinesie. Skutočnou otázkou je, či organizácie dokážu zabezpečiť pozitívne prínosy a napokon, kto bude zodpovedný za to, či tak urobia?

 

Chcete zistiť viac?

Celú správu so všetkými analýzami nájdete tu.

http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Unemployment_statistics